Domáca úloha
Maminka na mňa pri písaní úloh nekričí, ale jej prevrátené oči hovoria za všetko. Dnes sme napríklad nacvičovali písané A. Keď maminka skontrolovala môj jednoriadkový výkon, skoro dostala infarkt. Vraj za také škaredé A-čka dostanem poriadne prasa. Tak sme sa spoločne dohodli na malom podvode a celú úlohu sme vygumovali. (Pani učiteľka to síce zakázala, ale ja nechcem, aby mi na konci zošita svietilo prasiatko. Medzi všetkými tými lienkami by mu bolo totiž veľmi smutno.) To by ste mali vidieť, ako som si napokon tú úlohu pekne napísala. Dokonca tak pekne, že bola spokojná aj maminka. A to už je čo povedať!
Dnes sme sa mali naučiť aj básničku:
Umýval si rúčky žiačik,
zabudol si uteráčik.
Vraví mydlo potichučky:
"Čím si teraz utrieš rúčky?"
Ale učenie básničiek ma vôbec nebaví. Prečo si musím zapamätať presne všetky slová? Mne by sa to páčilo aj takto:
Umýva si rúčky žiačik,
zabudol si uteráčik.
Šepká mydlo potichučky:
"Čím si teraz utrieš rúčky?"
Táto moja básnička sa mi zdá omnoho lepšia. Veď keď mydlo hovorí potichučky, to znamená, že vlastne šepká, no nie? Práve preto mám radšej matematiku. Tam totiž všetko presne sedí. Keď je na obrázku päť psíkov, nakreslím päť guličiek a nie tri. To má logiku a nemusím sa nič učiť naspamäť. Ale maminka vraví, že nemám šomrať. Vraj budú aj horšie veci... Tak to sa už fakt teším!!!