Staroslivé mamičky
Moja starká, teda Petina maminka (aj ockova, aj Mirova, aj Paľkova) , sa tento víkend o Peťu mimoriadne zaujímala. Otázky typu: "Nie si hladná?", "Nie je ti zima?", "Kam ideš?" a "Kedy prídeš?" odzneli počas uplynulého víkendu hádam stokrát. A ešte som sa dozvedela, že Peťka je veľmi chudá a bledá (vraj má nízky tlak), a mala by viacej jesť a teplejšie sa obliekať. Bolo mi to veľmi čudné (a zároveň smiešne), lebo Peťa je už dávno dospelá. A tak som sa o tom dnes porozprávala s mojou maminkou.
Musím sa Vám priznať, jej vysvetlenie ma neveľmi potešilo. Vraj maminky sú už raz také. O svoje deti sa starajú osemnásť rokov a potom si od toho akosi nevedia odvyknúť. Vraj je to veeeeľmi ťažké, pretože ich deti navždy zostanú ich deťmi, aj keď vlastne už nebudú deti. A pravdepodobne vraj aj ona raz bude taká "starostlivá" ako starká, či stará mama. Tak som si len ťažko povzdychla: "Ach Bože môj, čo ma to len ešte čaká?" Teraz je totiž maminkina prehnaná starostlivosť celkom príjemná a ja si ju dokonca občas aj užívam (a niekedy to aj zneužívam). Ale čo bude so mnou, keď vyrastiem?!
Maminka asi videla hrôzu v mojich očiach. Rýchlo ma totiž ubezpečila, že sa bude usilovať, aby to s tou starostlivosťou v budúcnosti veľmi nepreháňala. No neviem, veľmi tomu neverím, ale budem v to aspoň dúfať.